uvulotomia
uvulotómia, preťatie čípku (podnebného)

Úzkostlivosť
považuje sa za osobnostnú črty. Ľudia s vysokou mierou úzkostlivosti (tendencie prežívať úzkosť v mnohých situáciách) sú náchylnejší k vzniku psychických problémov, najmä úzkostných porúch vrátane generalizovanej úzkostnej poruchy.

Úzkostná depresia
starší, dnes už málo používaný výraz pre poruchu, ktorá sa prejavovala chronickým prežívaním úzkosti a napätia a niektorými depresívnymi príznakmi (napríklad pesimistické myšlienky, skleslá nálada). V niektorých ohľadoch mala diagnóza úzkostnej depresie blízko k dnešnej diagnóze generalizovanej úzkostnej poruchy.

Úzkosť
je celková reakcia na situáciu zvýšenej záťaže, keď sa cítime byť ohrození, a/alebo keď nie je zrejmá správna reakcia na situáciu, alebo je vyústenie situácie neisté. Za takýchto okolností je úzkosť normálnou adaptívnou reakciou nielen u človeka ale aj u zvierat. Problémom sa stáva chronická úzkosť, najmä ak je neprimeranou reakciou na slabý podnet, alebo sa dokonca vyskytuje bez zjavnej príčiny. Niekedy sa úzkosť viaže na konkrétne situácie – ide o tzv. fóbie (napríklad strach z pavúkov, či z výšky, či strach, ktorý sa týka spoločenských situácií tzv. sociálna fóbia), niekedy ide o nešpecifickú úzkosť, ktorá má tendenciu vyvolávať rozličné neopodstatnené obavy (pozri generalizovaná úzkostná porucha). Extrémnym príkladom úzkostnej reakcie sú akútne prejavy panickej poruchy. Zvýšená a dlhotrvajúca úzkosť sa nevyskytuje len pri úzkostných poruchách ale aj pri mnohých ďalších psychických poruchách – veľmi typicky pri depresii, ale aj psychotických poruchách a demenciách.

uvulotomia
uvulotómia, preťatie čípku (podnebného)

Úzkostlivosť
považuje sa za osobnostnú črty. Ľudia s vysokou mierou úzkostlivosti (tendencie prežívať úzkosť v mnohých situáciách) sú náchylnejší k vzniku psychických problémov, najmä úzkostných porúch vrátane generalizovanej úzkostnej poruchy.

Úzkostná depresia
starší, dnes už málo používaný výraz pre poruchu, ktorá sa prejavovala chronickým prežívaním úzkosti a napätia a niektorými depresívnymi príznakmi (napríklad pesimistické myšlienky, skleslá nálada). V niektorých ohľadoch mala diagnóza úzkostnej depresie blízko k dnešnej diagnóze generalizovanej úzkostnej poruchy.

Úzkosť
je celková reakcia na situáciu zvýšenej záťaže, keď sa cítime byť ohrození, a/alebo keď nie je zrejmá správna reakcia na situáciu, alebo je vyústenie situácie neisté. Za takýchto okolností je úzkosť normálnou adaptívnou reakciou nielen u človeka ale aj u zvierat. Problémom sa stáva chronická úzkosť, najmä ak je neprimeranou reakciou na slabý podnet, alebo sa dokonca vyskytuje bez zjavnej príčiny. Niekedy sa úzkosť viaže na konkrétne situácie – ide o tzv. fóbie (napríklad strach z pavúkov, či z výšky, či strach, ktorý sa týka spoločenských situácií tzv. sociálna fóbia), niekedy ide o nešpecifickú úzkosť, ktorá má tendenciu vyvolávať rozličné neopodstatnené obavy (pozri generalizovaná úzkostná porucha). Extrémnym príkladom úzkostnej reakcie sú akútne prejavy panickej poruchy. Zvýšená a dlhotrvajúca úzkosť sa nevyskytuje len pri úzkostných poruchách ale aj pri mnohých ďalších psychických poruchách – veľmi typicky pri depresii, ale aj psychotických poruchách a demenciách.

<< Naspäť